reklama

Našiel som super job

Teda ani nie, že job skôr by som povedal brigádu...ale veľmi príjemnú...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Niekedy v polovici júna som dostal "povolávací rozkaz". Oznam znel citujem: "Na júl ideš na kúpalisko robiť plavčíka". Nakoniec som tam pracoval do polovice septembra, ale to je momentálne nepodstatné. Vôbec som s tým nepočítal, ale hned som súhlasil. To je taká exotika v našich končinách. Samozrejme, ideály boli veľké. Každý, kto aspoň raz videl Baywatch, tak si musí prácu predstavovať nejak tak podobne. Opak je pravdou. Našťastie.

Tento job by som asi ani nenazval, že plavčík, ale skôr dozor pri bazéne. Konkrétne mne s bratom sa ušiel taký zaujímavý rajón. Jediné dva studené bazény, plavecké. Hlbka bola primeraná. Aby sa nikto neutopil a keby sa niečo prihodilo tak na to sme tam boli. Samozrejme sme mali aj takého akože vedúceho. Tretieho do party. Ten už bol skúsený, takže nás všetko priúčal, napríklad ako vysávať bazény alebo pucovať sprchy a podobné lahôdky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takže v čom spočívala naša práca. Príchod ráno o ôsmej. Obyčajne som chodieval na bicykli, ale niekedy som si stihol aj ráno uchmatnúť rodičovské auto a tak som aspoň nemusel šlapať hore-dole na bicykli 20 km. Musím sa pochváliť:-). Väčšinou som bol dochvílny, ale niekedy som mal aj slabú chvíľku a to som sa modlil, aby som nestretol ešte vyššieho nadriadeného. A keď sa pošťastilo nasledoval výplach žalúdku, ale asi som zaslúžil:-). Ale inak to bol pohoďák. Ok, prišiel som do "kancelárie", maličkej izbietky, prezliekol som sa do pracovného t.j. biele tričko + nejaké bermudy, a potom hor sa do vysávania. Vysávali sme s takým srandovným vysávačom. Bolo to poriadne ťažké a malo to takú dlhú rúčku. Minimálne 4 metre. To sa ponorí do vody, vrazíme tam 220 voltov, začneme. A bez akéhokoľvek zľutovania povysávame skoro každú špinu, ktorá sa nachádza na dne bazéna. Priemerný čas vysávanie bolo takých 40 minút na oba bazény, ale boli tu aj takí borci, čo to stihli aj za 10 plus nejaké dve minúty na upratanie. Brat medzitým zvyčajne stihol vystriekať dlažbu, vytiahnuť von lehátka. Kúpalisko sa otváralo o deviatej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sranda bola prenajímať lehátka. Boli to dosť dobré, pletené ,ľahko rozťahovateľné lehátka, o ktoré bol samozrejme najväčší záujem. Ale nanešťastie ich bolo iba 25 a tak tých šťastných vyvolených bolo málo. Ale to ste mali vidieť. Tí ľudia boli takí "žhaví" na tie lehátka, že dokonca prekonávali aj zdravotné obmedzenia. Raz jeden dedko s barlami tak urputne utekal, že tie barle si dal pod pazuchy a poď ho, čo najrýchlejšie k nášmu stanovisku s lehátkami. Ušlo sa mu. Udcupkal po barliach. Aj s lehátkom. Nuž zázraky sa dejú...:-)

Asi o takej pol desiatej sme zvyčajne otvárali tobogán. Bol zadarmo a tak bol veľmi žiadaný a poväčšine tam stávala riadne dlhá fronta. Jeden z nás, si pekne hore sedel na stoličke pod slnečníkom, niekedy s Mp3-jkou na ušiach a púšťal ľudí, kedy už môžu ísť. Striedali sme sa po takých dvoch alebo troch hodinkách. Sem-tam som sa inkognito spustil. Neodolal som. Na osvieženie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ostatní dvaja strážili bazény. V podstate dohliadali na poriadok, aby sa nikto nezranil. Ochotne poskytovali informácie. Mohlo sa skákať, ale iba vo vyhradenej zone a nesmeli sa tam robiť lumpačiny typu hádzať druhých do vody či skákať mimo vyhradený priestor. A aj preto sme tam boli my. "Vyzbrojení" píšťalkou sme nekompromisne zrušili každého narušiteľa nášho pokojného vodného sveta. Stalo sa mi aj, že niektorých som bol nútený vyhodiť, lebo to, čo tam robili už prekročilo všetky medze. Ale nakoniec som im povolil sa vrátiť. Nakoniec môj cieľ nebol si nejak dokazovať autoritu, ale naozaj byť zodpovedný za to, čo sa deje na bazénoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy som mal pocit akoby si ľudia nechávali zdravý rozum na vrátnici, lebo také veci, čo robili, to bolo na hrane. Drobné zranenie typu oškrenina, náraz hlavy alebo mierne narazené končatiny neboli síce na dennom poriadku ale stávali sa, bohužiaľ. A raz sa nám stalo, že jedna babička mala otvorenú zlomeninu, pretože tak nešťastne spadla...hmmm...taká smola..museli sme volať pohotovosť, ale inak bolo toto leto pokojné. Na rozdiel od minulého leta.

Ono to nebolo ani tak namáhavé fyzicky, ale oveľa viac psychicky. Celý deň dávať pozor, a to ešte nehovorím o víkendoch kedy bolo na kúpalisku aj 4000 ľudí, tak to mňa osobne vyšťavilo veru dosť. Inak tak ma napadlo. Rekord v návštevnosti bolo 7500 ľudí na sviatok svätého Cyrila a Metoda 5. júla. Hlava na hlave.

Ale aj napriek tomu, to bola robota výborná. Ja sa nesťažujem. Kopa skvelých takpovediac kolegov, teplo, voda, ale aj nová skúsenosť. Mnoho všelijakých rozhovorov s neznámymi ľuďmi. To bola veľká škola, aj keď sa väčšinou iba sťažovali, ale konštruktívna kritika vždy poteší, no nie? Mohol som pozorovať ľudí a spoznať aj niečo nové. Myslím, že som sa veľa naučil a myslím, že nie je nad pocit, že chodíš niekde pracovať, robíš to rád, baví ťa to a ešte sa aj niečo nové naučíš. Nuž bolo to fajn...sladké leto:-)

Juraj Vlk

Juraj Vlk

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

23 párov chromozomov, dve oči, dve uši, končatiny, dokonca aj horné aj dolné + 30 miliárd buniek a ešte nejaké drobnosti k tomu... Zoznam autorových rubrík:  Napísané životomReligionpolitikaSúkromnéNezaradenéPrebrané

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu